História

Pred kaštieľom boli lúčne priestranstvá - malá a veľká lúka a za potokom väčšia lúčna plocha. V areáli parku boli vysadené platany, gaštany, tuje, cyprusy a iné cudzokrajné dreviny. Zaujímavá je zelená kulisa stromov tují západných, ktoré boli vysadené v stromoradí tvaru “L” na konci veľkej lúky pred potokom (v iných zdrojoch sa uvádza, že boli vysadené do “U”, ktoré sa otváralo ku kaštieľu). Stromoradie delilo časť parku pod kaštieľom od časti parku za potokom. Pod kaštieľom, na začiatkoch malej lúky, sú v rohoch lúky pôvodné mohutné platany javorolisté ako “biele stromy” pre spestrenie okolia kaštieľa. Z domácich drevín tu mali svoje zastúpenie takmer všetky druhy stromov a kríkov, ktoré mali okrasnú funkciu. Zo stromov to boli najmä lipy, javory, vŕby, brezy, jasene, hraby, agáty, kaliny a z kríkov orgovány, štedrece, forsýtie a i. Ihličnatými stromami, predovšetkým smrek, jedla, smrekovce, boli vysadené celé aleje popri chodníkoch a tiež boli vysádzané v skupinách. Ihličnaté stromy (smreky, borovice, tisy) boli vysadené aj okolo kaštieľa, aby svojimi vôňami (silice, balzamy) vylepšovali ovzdušie parku. Tok potoka Livina bol zahrnutý do parkovej plochy bez regulačných úprav. Bol využitý ako vodná plocha parku a preteká cez park od západu na severovýchod.

V roku 1948, po politickom prevrate v krajine (niekde sa uvádza už rok 1947), bol kaštieľ a park v Šišove skonfiškovaný Československým štátom do správcovstva obce Šišov (MNV, OcÚ). Kaštieľ adaptovali na potreby školy (na ktoré sa využíval až do vzniku novej ZŠ v roku 1969), miestnosti prešli prestavbami. Následne v kaštieli sídlil MNV obce, kultúrny dom obce a neskôr bol podľa potrieb využívaný ako sklad nákupnej organizácie a na osvetové, klubové účely v správe obce.

Časť parku za potokom sa po roku 1958 premenila na futbalové ihrisko a pre podujatia obce, ktorým dodnes slúži (To je dôvod následného vyňatia výmery z kultúrnej pamiatky, resp. historickej zelene. V súčasnosti je rozloha parku 5,2 ha.).

Na pozemkovej mape obce z roku 1974 je možné vidieť zmeny, ktoré sa udiali západne od kaštieľa, kde pôvodne sídlil hospodársky dvor. Na tejto lokalite vznikla ZŠ obce a jej areál. Zmeny sa týkali tiež zeleninovej a ovocnej záhrady, o ktorú sa staral záhradník J. Páll.

Slabá starostlivosť o objekty kaštieľa a parku, najmä po presťahovaní základnej školy no nového areálu ZŠ, viedla k schátraniu pamiatky a zarasteniu parkovej plochy burinou a plevelnými kríkmi či stromkami. Tento jav si vyžiadal rekonštrukciu kaštieľa.

Na začiatku 80-tych rokov sa ďalšie úpravy vzťahujú k snahe o celkovú obnovu kaštieľa. V septembri 1988 sa podľa schváleného projektu začala obnova parku. Tá pozostávala z prečisťovania parku, zakladania nových trávnikov, lúčnych porastov, chodníkov, úpravy korýt potoka Livina, výsadou nových stromov a okrasných kríkov. Táto obnova v nákladoch 1,4 mil. Kčs prebiehala do roku 1992 (OPS Topoľčany). Ešte v roku 1992 obec Šišov kaštieľ odpredala a ten následne prechádzal z vlastníctva do vlastníctva bez patričnej starostlivosti, čo viedlo k prinavráteniu stavu spred roku 1988. Ku zlej starostlivosti o park sa pridali i škodcovia stromov a ich vysýchanie, ktoré viedlo k odstráneniu 296 stromov v priebehu rokov 1988 - 2000. Pri inventarizácii stromov v parku v r. 2000 bolo napočítaných 659 stromov, prevažne listnatých. Zastúpenie drevín v čase inventarizácie bolo: lipy malolisté a veľkolisté, javory mliečne, javory horské, javory poľné, hraby obyčajné, pagaštany konské, jasene štíhle, brezy biele. Stromy rástli v skupinkách, väčšinou po obvodovej časti parku alebo už v spomínaných stromoradiach pri chodníkoch. Ojedinele sa zachovali duby letné, bresty hrabolisté a platany javorolisté. Pri potoku Livina tvorili brehový porast topole čierne, vŕby biele, jelše šedé, javory jaseňolisté. Skoro všetky listnaté stromy boli staršie, z výsadby zakladania parku v 19. storočí. Vysoký vek sa prejavil na zdravotnom stave - presýchanie korún. Najviac postihnuté boli lipy, pagaštany a bresty. Z ihličnatých drevín sa po vyčíňaní škodcov zachovalo len málo drevín, medzi nimi smreky obyčajné, tuje západné, smrekovce opadavé, jedle biele a tisy obyčajné.  Pôvodné okrasné kríky z 19. storočia sa nezachovali. Zanikli tiež všetky dekoratívne záhony. Obnovená sieť chodníkov (z roku 1990) zanikla zaburinením a plevelnými náletmi.

Malá parková architektúra - lavičky, koše pre odpadky, osvetlenie, malé objekty, besiedky - v parku v tom čase taktiež nebola obnovená. K roku 2002 sa stal park plevelne a burinou prerastenou plochou a kaštieľ vplyvom chátrania a vandalizmu len ruinou.

Po rokoch chátrania a zmien majiteľov sa v roku 2015 stala vlastníkom kaštieľa a parku v Šišove  spoločnosť ECOFACT s.r.o. Vstupom nového vlastníka sa začala dlho očakávaná revitalizácia parku a rozsiahla rekonštrukcia kaštieľa, ktorá v jednotlivých etapách prebieha dodnes.