História

Since 1548
Milí návštevníci, radi by sme Vás informovali, že tento web je stále v štádiu prípravy a je postupne dopĺňaný.
História obce Šišov
História obce Šišov siaha pravdepodobne až do 4. - 3. tisícročia p.n.l., kedy sa na území nachádzalo 5 sídlisk ľudu lengyelskej kultúry, čo dosvedčuje archeologický nález kamennej hladenej sekery. Ďalší historický záznam je z rokov 1300 až 750 p.n.l., kedy tu bolo odkrytých 34 žiarových hrobov z lužickej kultúry.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1111. Neskôr, v roku 1113, uhorský kráľ Koloman potvrdil obec Šišov (vtedy Sis) do majetku Zoborského opátstva. V polovici 13. storočia dostal obec od kráľa šľachtic z rodu Hont-Poznanovcov. V nasledujúcom storočí, konkr. v roku 1329, potvrdil kráľ Róbert obec do majetku topoľčianskeho hradného panstva.
Fara a kostol v obci boli postavené rádom templárov v roku 1397, pravdepodobne na bývalom hradisku.
V roku 1535 patrila polovica Sysmyk (Šišova) Topoľčianskemu hradu a druhá polovica zemanom z rodu Burianovcov, ktorí sa stali hlavnými vlastníkmi pôdy v Šišove. Tieto majetky si zachovali až do 17. storočia.
V roku 1715 mala zemianska obec 17 poddanských domácností. Neskôr, v roku 1778 sú už spomínané 4 kúrie, 12 zemianskych, 6 gazdovských a 12 želiarskych domácností a 355 obyvateľov. V iných zdrojoch nachádzame informáciu z roku 1828, kedy bolo údajne v obci 41 domov a 283 obyvateľov.
V historickom časopise Arcanum sa spomína Sisso ako obec v Suchej doline, ktorá vznikla spojením 3 častí - Dolného Riadku, Horného Riadku a Sisso.
História samotného kaštieľa a parku v Šišove
(v súčasnosti stále prebieha historický výskum)
Prvá konkrétnejšia zatiaľ nepotvrdená zmienka o histórii kaštieľa je z roku 1548, kedy bola údajne na mieste dnešného kaštieľa postavená baroková kúria. Postavil ju mal vtedajší majiteľ pôdy v Šišove, ktorý pochádzal zo šľachtického rodu Burianovcov (upozorňujeme, že táto informácie je neoverená, pochádza z dokumentu, v ktorom nie je uvedený autor).
Ďalší údaj, ktorý sme dohľadali, je z roku 1852, kedy sa ako majiteľ kaštieľa a pôdy uvádza vzdelaný a rozhľadený človek Ignác Beznák.
Overených historických informácií a súvislostí evidujeme viac až od roku 1870. V tomto roku (niektoré zdroje uvádzajú aj rok 1872) začal vtedajší majiteľ kaštieľa a pôdy - Albert Filip Krohn - prestavovať kúriu na neoklasicistický kaštieľ. V nasledujúcom období sa kaštieľ postupne prerábal a upravoval podľa potrieb vlastníka.
Stručný prierez spomínanej histórie kaštieľa z pohľadu architektúry
Pôvodne prízemný barokový objekt o menšej rozlohe postavený na starších základoch bol v roku 1870 prestavaný v neoklasicistickom slohu, pričom bol rozšírený a nadstavený o 1 poschodie. V súčasnosti sa kaštieľ javí ako dvojpodlažná bloková stavba na obdĺžnikovom pôdoryse so zastavanou plochou 813 m2. Z pôvodnej barokovej stavby sa zachovali na prízemí 3 miestnosti zaklenuté pruskou klenbou (obd. 16. stor.). Ostatné miestnosti majú rovné stropy. Kaštieľ je sčasti podpivničený. Jeho vonkajšie fasády sú členené náročnou bosážou. Na východnej strane hlavnej fasády možno vidieť trojosový rizalit zakončený tympanónom a predsunutú terasu. Na západnej strane je tiež predsunutý vchod portikus s dreveným arkierom. Strecha kaštieľa je valbová. Okná kaštieľa sú prevažne pravouhlé - okrem okien na poschodí východného rizalitu, ktoré sú zaklenuté polkruhovým záklenkom. Fasáda kaštieľa je v neoklasicistickom slohu.
Za čias Alberta Filipa Krohna
Park okolo kaštieľa vznikol pravdepodobne až pri prestavbe kaštieľa A.F. Krohnom, prípadne o pár rokov neskôr. Vychádzajúc z komasačnej mapy z roku 1855 nebol ešte v tomto roku v Šišove žiaden park. Parcely, na ktorých bol neskôr park vybudovaný, boli v roku 1855 vedené ako orná pôda.
Prvým dokumentom, ktorý potvrdzuje existenciu parku je katastrálna mapa z roku 1907. Na tejto mape je už zakreslená južne a severne od kaštieľa plocha parku a západne od kaštieľa hospodársky dvor. O založení parku Albertom FIlipom Krohnom svedčili v minulosti aj iniciály na kovanej južnej bráne nad pagaštanovou alejou, ktorá bola panstvom považovaná za hlavný vstup do areálu (hoci sa využívala zriedka, viac sa využíval druhý, resp. severozápadný vstup). Založený prírodno-krajinársky park mal rozlohu 8,7 ha a rozprestieral sa na oboch brehoch potoka Livina. Park sa ľudovo nazýval “Pánska záhrada”, pretože v ňom bolo veľa cudzokrajných listnatých a ihličnatých stromov a kríkov (ale aj domácich).
Lúčne plochy boli založené v stredovej osi parku a slúžili ako priehľady na kaštieľ. Cez potok boli 2 drevené mostíky, ktoré umožňovali prechod pešo a koňmi. Sieť chodníkov a cestičiek bola v parku po jeho založení veľmi bohatá, až predimenzovaná. Chodníky lemovali záhony rôznych tvarov (kruhové, eliptické, krížové), rôzne pospájané tak, že pôsobili ako malá baroková záhrada, skôr francúzskej pravidelnej úpravy ako prírodnej. Na ploche parku však neboli umelecko-remeselné diela, fontány, sošky. Park taktiež nemal a dodnes nemá rybníky. Povrchy chodníkov boli pieskové.
Pri obnove parku v rokoch 1988 - 1993 sa rešpektovali pieskové chodníky s tým, že bola znížená hustota siete chodníkov (až o 60%). Okolo celého parku bolo oplotenie. Voľný prechod bol umožnený len do majera naproti kaštieľa (koče, kone) a do záhrady záhradníka Pálla - do kaštieľa viedla od záhradníka cestička cez park (prísun zeleniny a ovocia). Pri kaštieli bolo v minulosti ihrisko pre tenis.
Stručný prierez spomínanej histórie parku v Šišove z pohľadu flóry
Pred kaštieľom boli lúčne priestranstvá - malá a veľká lúka a za potokom väčšia lúčna plocha. V areáli parku boli vysadené platany, gaštany, tuje, cyprusy a iné cudzokrajné dreviny. Zaujímavá je zelená kulisa stromov tují západných, ktoré boli vysadené v stromoradí tvaru “L” na konci veľkej lúky pred potokom (v iných zdrojoch sa uvádza, že boli vysadené do “U”, ktoré sa otváralo ku kaštieľu). Stromoradie delilo časť parku pod kaštieľom od časti parku za potokom. Pod kaštieľom, na začiatkoch malej lúky, sú v rohoch lúky pôvodné mohutné platany javorolisté ako “biele stromy” pre spestrenie okolia kaštieľa. Z domácich drevín tu mali svoje zastúpenie takmer všetky druhy stromov a kríkov, ktoré mali okrasnú funkciu. Zo stromov to boli najmä lipy, javory, vŕby, brezy, jasene, hraby, agáty, kaliny a z kríkov orgovány, štedrece, forsýtie a i. Ihličnatými stromami, predovšetkým smrek, jedla, smrekovce, boli vysadené celé aleje popri chodníkoch a tiež boli vysádzané v skupinách. Ihličnaté stromy (smreky, borovice, tisy) boli vysadené aj okolo kaštieľa, aby svojimi vôňami (silice, balzamy) vylepšovali ovzdušie parku. Tok potoka Livina bol zahrnutý do parkovej plochy bez regulačných úprav. Bol využitý ako vodná plocha parku a preteká cez park od západu na severovýchod.
Park má pomerne veľa pôvodne (v 19. stor.) založených a doposiaľ zachovaných stromových alejí. Od južnej brány ku kaštieľu je to obojstranná pagaštanová alej, vo východnom okraji parku lipová alej, ľavostranne veľkej lúky alej smrekovcov opadavých, pozdĺž lúky za potokom obojstranná alej smrekov obyčajných a na konci tejto lúky v severovýchodnej časti obojstranná alej javorov. Aleje lemovali hlavné a obvodové chodníky parku.
Svadba chovanice A. F. Krohna - Hildy Traumann
Hoci A. F. Krohn nemal vlastných potomkov, vychovával a staral sa o chovanicu Hildu (*1882 - 十1981).
Hilda Traumann sa v roku 1908 vydala za Ernesta Leidenfrosta a jej opatrovník jej ako veno prepísal svoj veľkostatok v Šišove spolu s majetkami v Norovciach a v Chudej Lehote. V niektorých zdrojoch sa uvádza, že sa prepis uskutočnil ešte v roku 1908, v iných je zase spomínaný až rok 1912. Nič to však nemení na skutočnosti, že od tej chvíle písal históriu kaštieľa a parku v Šišove Ernest Leidenfrost.
Ernest Leidenfrost
Ernest Leidenfrost sa narodil v roku 1875 v Leviciach do nemecko-maďarskej rodiny. Študoval na baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici a dosiahol titul inžiniera. Prostredie Šišova mu nebolo cudzie, pretože už predtým ako sa oženil, získala jeho rodina majetky v Bošanoch. E. Leidenfrost býval v šišovskom kaštieli viac ako 30 rokov, vychoval tu 3 dcéry (Brigitte Helene Schütz, Viola Leidenfrost de Bars, Hildegarde Leidenfrost de Bars) a naučil sa aj po slovensky, hoci žil dosť uzavretým životom. Za jeho správy sa pomery na veľkostatku skonsolidovali. Do obce sa prisťahovali noví deputátnici, poľnohospodárski robotníci a sluhovia. Bývali tu potom už natrvalo, čím sa počet obyvateľstva v Šišove sa pred 1. svetovou vojnou zvýšil.
Za čias E. Leidenfrosta sa pokračovalo v budovaní veľkostatku.
Záľuba vysádzať stromoradia sa preniesla z A. F. Krohna aj na E. Leidenfrosta, ktorý v zakladaní stromoradí pokračoval. Na svojich pozemkoch vysadil ovocné aleje a ihličnaté porasty (smrekové). Ovocie z alejí spracovával liehovar (pálenica na Dolnom Riadku), ihličnaté porasty zase poskytovali stavebné drevo. Pokrokové myšlienky E. Leidenfrosta slúžili k odbornej úrovni pri udržiavaní parku a jeho okolitej krajiny. Pri tejto zaslúženej práci E. Leidenfrostovi pomáhal jeho správca Teichman, rodák z Viedne.
V roku 1923 bolo v objekte kaštieľa nainštalované ústredne kúrenie, vodovod a kanalizácia.
Približne v roku 1925 bol postavený skleník slúžiaci záhradníkovi kaštieľa J. Pállovi. Tento skleník postupne zanikol a záhrada prešla po roku 1948 do súkromného užívania.
V 30-tych rokoch 20. storočia bol na ploche parku pri kaštieli postavený altánok s kovanou konštrukciou, ktorá bola porastená popínavými rastlinami ako dekoratívna zeleň. Altánok sa po roku 1948 nezachoval.
Rodina Leidenfrostovcov spravovala statok do roku 1944, kedy si ho prebrala roľnícka samospráva vytvorená zo zamestnancov veľkostatku. Správca Teichman sa usiloval zachovať park vo svojej podobe aj po odchode E. Leidenfrosta s rodinou do Viedne.
Kaštieľ a park v Šišove po roku 1948
V roku 1948, po politickom prevrate v krajine (niekde sa uvádza už rok 1947), bol kaštieľ a park v Šišove skonfiškovaný Československým štátom do správcovstva obce Šišov (MNV, OcÚ). Kaštieľ adaptovali na potreby školy (na ktoré sa využíval až do vzniku novej ZŠ v roku 1969), miestnosti prešli prestavbami. Následne v kaštieli sídlil MNV obce, kultúrny dom obce a neskôr bol podľa potrieb využívaný ako sklad nákupnej organizácie a na osvetové, klubové účely v správe obce.
Časť parku za potokom sa po roku 1958 premenila na futbalové ihrisko a pre podujatia obce, ktorým dodnes slúži (To je dôvod následného vyňatia výmery z kultúrnej pamiatky, resp. historickej zelene. V súčasnosti je rozloha parku 5,2 ha.).
Na pozemkovej mape obce z roku 1974 je možné vidieť zmeny, ktoré sa udiali západne od kaštieľa, kde pôvodne sídlil hospodársky dvor. Na tejto lokalite vznikla ZŠ obce a jej areál. Zmeny sa týkali tiež zeleninovej a ovocnej záhrady, o ktorú sa staral záhradník J. Páll.
Slabá starostlivosť o objekty kaštieľa a parku, najmä po presťahovaní základnej školy no nového areálu ZŠ, viedla k schátraniu pamiatky a zarasteniu parkovej plochy burinou a plevelnými kríkmi či stromkami. Tento jav si vyžiadal rekonštrukciu kaštieľa.
Na začiatku 80-tych rokov sa ďalšie úpravy vzťahujú k snahe o celkovú obnovu kaštieľa. V septembri 1988 sa podľa schváleného projektu začala obnova parku. Tá pozostávala z prečisťovania parku, zakladania nových trávnikov, lúčnych porastov, chodníkov, úpravy korýt potoka Livina, výsadou nových stromov a okrasných kríkov. Táto obnova v nákladoch 1,4 mil. Kčs prebiehala do roku 1992 (OPS Topoľčany). Ešte v roku 1992 obec Šišov kaštieľ odpredala a ten následne prechádzal z vlastníctva do vlastníctva bez patričnej starostlivosti, čo viedlo k prinavráteniu stavu spred roku 1988. Ku zlej starostlivosti o park sa pridali i škodcovia stromov a ich vysýchanie, ktoré viedlo k odstráneniu 296 stromov v priebehu rokov 1988 - 2000. Pri inventarizácii stromov v parku v r. 2000 bolo napočítaných 659 stromov, prevažne listnatých. Zastúpenie drevín v čase inventarizácie bolo: lipy malolisté a veľkolisté, javory mliečne, javory horské, javory poľné, hraby obyčajné, pagaštany konské, jasene štíhle, brezy biele. Stromy rástli v skupinkách, väčšinou po obvodovej časti parku alebo už v spomínaných stromoradiach pri chodníkoch. Ojedinele sa zachovali duby letné, bresty hrabolisté a platany javorolisté. Pri potoku Livina tvorili brehový porast topole čierne, vŕby biele, jelše šedé, javory jaseňolisté. Skoro všetky listnaté stromy boli staršie, z výsadby zakladania parku v 19. storočí. Vysoký vek sa prejavil na zdravotnom stave - presýchanie korún. Najviac postihnuté boli lipy, pagaštany a bresty. Z ihličnatých drevín sa po vyčíňaní škodcov zachovalo len málo drevín, medzi nimi smreky obyčajné, tuje západné, smrekovce opadavé, jedle biele a tisy obyčajné. Pôvodné okrasné kríky z 19. storočia sa nezachovali. Zanikli tiež všetky dekoratívne záhony. Obnovená sieť chodníkov (z roku 1990) zanikla zaburinením a plevelnými náletmi.
Malá parková architektúra - lavičky, koše pre odpadky, osvetlenie, malé objekty, besiedky - v parku v tom čase taktiež nebola obnovená. K roku 2002 sa stal park plevelne a burinou prerastenou plochou a kaštieľ vplyvom chátrania a vandalizmu len ruinou.
Po rokoch chátrania a zmien majiteľov sa v roku 2015 stala vlastníkom kaštieľa a parku v Šišove spoločnosť ECOFACT s.r.o. Vstupom nového vlastníka sa začala dlho očakávaná revitalizácia parku a rozsiahla rekonštrukcia kaštieľa, ktorá v jednotlivých etapách prebieha dodnes.
Zdroje:
Arcanum. Dostupné na: https://www.arcanum.com/sk/
Dvončová, M. 2007. Úplný výpis pre pamiatkový objekt.
Ďuračka, D. 2002. Popis pamiatkového objektu – historický park Šišov.
Horváth, P. a kol. 2018. 905 rokov od prvej písomnej zmienky o obci (1113 – 2018)
Monografia obce. Vrútky: FOMI, s. r. o., 2018.
Kolektív autorov. 1978. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 3. Bratislava: SAV, 1978.
Masaryková, M. 1981. Technická správa k úprave Parku Šišov. Bratislava, stred. 28, Topoľčany: Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti, 1981.